Mala som strach, ale chudnutie išlo ako po masle

K nadváhe pomaly, ale iste

Na vysokej škole a nejaký čas po nej som mávala celkom normálnu váhu (pri výške 162 cm sa pohybovala medzi 53 – ⁠58 kg). Keď som potom začala pracovať, kilá išli pomaly a pomerne nepozorovane hore s tým, ako pribúdal stres a ubúdal pohyb. Potom prišli dve tehotenstvá, pri ktorých som opäť pribrala – s prvým synom 17 kg, s druhým síce „len“ 10 kg, ale po prvom som nezhodila skoro nič. To už som sa necítila dobre.  

Skúšala som aj schudnúť – jedla som malé porcie, často a zdravo, každý deň som mala pohyb (bicykel, eliptický trenažér, posilňovanie, aerobik). Vydržala som asi 4 mesiace, no váha neklesla ani o pol kila. Tak som to vzdala úplne.

Nespala som, neprešla ani pol kilometra bez odpočinku. A bez pohybu išli kilá stále pomaly hore.  

Tento rok v máji som začala riešiť operáciu (totálnu endoprotézu). Termín som dostala na koniec septembra. Hľadala som rôzne informácie o operácii a okrem iného som sa dozvedela, že každé kilo pôsobí na bedrá (i implantát) váhou troch kíl. Nadváha výrazne skracuje čas, počas ktorého vám umelý bedrový kĺb vydrží – jednoducho sa skôr opotrebuje. Navyše sa operovaná noha nesmie pomerne dlho zaťažovať a nejako som si nedokázala predstaviť, že svoju váhu (dopracovala som sa až na 88 kg!) budem „ťahať“ na barlách. A to bola posledná kvapka. Rozhodla som sa, že váha musí ísť dole.

Na začiatku boli pochybnosti a obavy

Mala som trochu strach, ako chudnutie pôjde. Po predchádzajúcich skúsenostiach som myslela, že bez pohybu to bude problém. Vzhľadom na zdravotné problémy som zvládala len cviky na posilnenie stredu tela a svalov okolo panvy a stehien – jednoducho to, čo budem potrebovať na rehabilitáciu. Bála som sa, či diétny režim vôbec vydržím.  

Najprv som bola trochu hladná, ale to sa čoskoro vyrovnalo. Prvú fázu som držala cca 5 týždňov a naozaj poctivo, druhú som si trochu natiahla – tá ma bavila najviac. Tretiu som mala takú kombinovanú (zaraďovala som 2 – 3 svoje jedlá denne). Vyhovovalo mi totiž, aká je príprava proteínových jedál jednoduchá a rýchla. Bola som lenivá niečo si vymýšľať a chystať sama.

Nový šatník. A skvelý pocit

Diétu som pôvodne plánovala na 12 týždňov, ale naozaj ma bavila a užívala som si ju, takže som si ju predĺžila až do operácie.  

So svojou premenou som neskutočne spokojná. Baví ma reakcia ľudí, ktorí ma dlhší čas nevideli – „Ty si úplne iný človek!“ Musela som obmeniť šatník a nakúpiť nové oblečenie, čo sú však krásne starosti. Nádhera je, že supersťahujúcu tvarujúcu spodnú bielizeň som zahodila, pretože zo mňa padá. A minulý týždeň som našla v skrini takú relikviu – šaty, v ktorých som promovala, keď som mala 23 rokov (veľkosť 36!) – a vošla som sa do nich. Ten pocit je neopísateľný.  

Som už niekoľko týždňov po operácii a stále chudnem. Nakoniec je moje BMI na normálnej hodnote. Snažím sa jesť podobne, ako som bola zvyknutá v priebehu diétneho plánu, strážim si sacharidy, ale jem naozaj všetko, aj čokoládu – ale len v občas a v rozumnom množstve. A už nikdy sa nechcem vrátiť k váhe „pred KetoDiet“.

Dokážete to aj vy. Stojí to za to

Ak váhate, či do toho ísť – jednoznačne áno. Stojí to za to! To nadšenie, keď sledujete, ako čísla na váhe idú dole. Keď vás pochváli kamarátka, ako vám to pristane. Keď si kúpite nové džínsy a za mesiac vám padajú. Keď sa vám zlepší zdravie. To je jednoducho skvelý pocit. A keď som to dokázala ja, tak vy určite tiež.