Umelé sladidlá v keto diéte – démon alebo spása?

Acesulfám K

Ide o heterocyklickú látku bezfarebnej alebo bielej kryštalickej povahy, ktorá je termostabilná. Telom prechádza bez akejkoľvek zmeny, pretože je nestráviteľný. Je 200-krát sladší ako cukor a po preskúmaní viac ako 50 štúdií bol už v roku 1983 schválený ako prídavná látka do potravín v 90 krajinách. Ako sladidlo ho potom schválili až v roku 2003. Väčšinou ho nájdeme v spojení s aspartámom, menej často už so sukralózou. Skrátka, v drvivej väčšine prípadov s nejakým ďalším sladidlom, a to z jedného prostého dôvodu – má horký „chvostík“. Je však odolný proti teplu a len tak sa nerozloží (je stabilný).

Život acesulfámu v našom tele je krátky. Po konzumácii ho telo kompletne absorbuje a potom okamžite vylúči nezmenený močom.

Koľko acesulfámu K môžete denne zjesť alebo vypiť?

Prijateľná dávka pri bežnom konzumovaní je 15 mg/1 kg telesnej hmotnosti za deň. Z toho vyplýva, že človek, ktorý váži 70 kg, môže bez nežiaducich účinkov denne skonzumovať 1,05 g acesulfámu K. Toto množstvo zodpovedá 210 g cukru.

V prípade Coca-Coly Zero by to bolo pre 60 kg osobu cca 22 ks 330 ml plechoviek denne.

Stévia

Acesulfám postupne nahradzujeme šetrnejším sladidlom – stéviou.

Jedno z najbezpečnejších sladidiel má celý radu priaznivých účinkov. Získavá sa z listov rastliny stévie sladkej. Tá obsahuje steviol‑glykozidy, ktoré sú zodpovedné za sladkú chuť. V tele sa premenia na steviol a v tejto podobe opúšťa telo prostredníctvom moču.  

Stévia sladí až 300-krát viac než cukor, napriek tomu je nekalorická.  

• Ak si sladíte čaj a kávu cukrom alebo medom, skúste stéviu. Táto výmena vám môže pomocť s chudnutím. 
• Stévia je narozdiel od cukru tiež šetrná k vašim zubom.  
• Nezvyšuje hladinu krvného cukru, a je tak vhodným sladidlom pre cukrovkárom.   

Sukralóza

Ide o halogénový disacharid. Tri –OH skupiny sacharózy sa nahradili chlórom, čím vznikla sukralóza. Objavili ju v roku 1976, a to úplne náhodne. Sukralóza je asi 500- až 600-krát sladšia ako cukor. Približne 85 – 97 % sukralózy opúšťa telo v nezmenenej podobe, iba 3 – 4 % odchádza močom. Chuťovo je porovnateľná s cukrom, je veľmi termostabilná. Sukralóza je zdravotne neškodná, nebol preukázaný žiadny karcinogénny ani mutagénny efekt. V Európskej únii však bola schválená až v roku 2004.

Koľko sukralózy môžem denne zjesť alebo vypiť?

• JECFA (Joint FAO/WHO Expert Committee on Food Additives), medzinárodná organizácia združujúca expertov na bezpečnosť potravinárskych aditív, stanovila akceptovateľný denný príjem pre sukralózu na 15 mg/1 kg telesnej hmotnosti za deň. Pre 60 kg osobu je to teda 900 mg za deň.
• FDA (Food and Drug Administration) však po preskúmaní cca 110 ďalších štúdií množstvo prehodnotila a znížila príjem na 5 mg/kg telesnej hmotnosti za deň, t. j. 300 mg sukralózy za deň.
• Podľa profesora klinickej medicíny Jamesa Kriegera a jeho výskumu je však priemerná denná spotreba sukralózy
  1,1 – 1,6mg/1kg telesnej hmotnosti za deň, čo je 3-krát nižšia ako akceptovateľný denný príjem.

Xylitol alebo brezový cukor 

Xylitol sa prirodzene vyskytuje v mnohých druhoch ovocia i zeleniny a jeho sladivosť je porovnateľná so sladivosťou klasického cukru. Existuje niekoľko štúdií, ktoré hovoria, že nadmerná konzumácia xylitolu môže viesť k hnačke a k žalúdočným ťažkostiam. A to vlastne dáva aj tak trochu zmysel vzhľadom na to, že naše telo polyoly v nadmernom množstve horšie vstrebáva.

Lenže tu s negatívami o xylitole končíme. Zistilo sa, že má len minimálny účinok na krvný cukor a inzulín, čo je dobrá správa pre diabetikov alebo osoby so zhoršenou toleranciou glukózy. Tiež existujú štúdie, ktoré podporujú tvrdenie, že xylitol môže pomôcť s reguláciou telesnej hmotnosti vďaka potláčaniu chuti do jedla.